Dnes už nie je žiadny problém dopriať si víno zahraničnej produkcie. Ponuka zahraničných vín na slovenskom trhu je široká, aj keď je to len zlomok toho čo svetové vinárstvo vyprodukuje.

Bežný záujemca o kúpu zahraničného vína teda nemá problém víno zohnať, často však nastáva problém vyznať sa v označení zahraničných vín, ktoré je veľakrát celkom odlišné od vín domácej produkcie. Niektorí dovozcovia vín sa túto situáciu snažia riešiť doplnkovou zadnou etiketou s údajmi, ktoré neobsahuje predná etiketa. Najlepšie túto situáciu rieši odborne preškolený personál, ktorý dokáže objasniť otázky a odporučiť víno, ktoré sa svojimi vlastnosťami najviac podobá požiadavke zákazníka.

Odlišnosti svetového vinárstva
Technológie výroby vín v zahraničí sa prakticky zhodujú s všeobecnými postupmi výroby, ktoré boli uvedené v predchádzajúcej kapitole. V niektorých vinárskych regiónoch používaním netradičných výrobných postupov, v kombinácii so špecifickými klimatickými podmienkami a pestovaním vhodných odrôd vínnej révy, vznikajú celkom výnimočné vína, ktoré sú známe na celom svete.

Najväčšie rozdiely v jednotlivých vinárskych štátoch, sú v legislatíve upravujúcej výrobu vín, a to najmä v kritériách pre zaraďovanie vín do akostných kategórií. V dnešnej dobe existujú dva základné, celkom odlišné systémy zaraďovania vín do kvalitatívnych kategórií :

• podľa vyzretosti plodov (obsah cukru v mušte). - Uvedený systém sa využíva tiež v slovenskej legislatíve a vína zaraďuje do kategórií stolové víno, akostné víno a akostné víno s prívlastkom. Súčasne sú v zákone definované ďalšie faktory a postupy ovplyvňujúce kvalitu vína (odrodová skladba oblasti, hektárový výnos, technológia výroby vína, a. i.) Rovnaký systém sa uplatňuje tiež napr. v Nemecku, Rakúsku, v Čechách, atď.
• systém kontroly pôvodu a kvality vín - V zákone sú presne stanovené hranice vinárskych oblastí, regiónov, alebo viníc, pri ktorých je predpoklad vhodných, prípadne jedinečných pôdnych a klimatických podmienok, ktoré podporujú vysokú kvalitu hrozna pri zbere a následne tiež vína. Podobne ako pri predchádzajúcom systéme sú aj tu stanovené pestovateľské metódy, odrodová skladba, hektárový výnos, metódy zberu, technológia výroby vína, a. i. Hlavným predstaviteľom kontroly pôvodu a kvality vína je Francúzsko. Podobný princíp sa uplatňuje tiež v Taliansku, Španielsku, atď.
• Označovanie zahraničných vín - Vinársky zákon každého štátu nariaďuje výrobcovi príp. tomu, kto víno uvádza na trh, povinnosť označovania vína. Určité odlišnosti existujú v každom štáte v uvádzaní povinných a nepovinných údajov. V záujme každého dovozcu je vybaviť fľaše doplnkovou etiketou s prehľadne usporiadanými základnými údajmi v slovenskom jazyku (pôvod, odroda, ak ide o vína známkové, obsah zvyškového cukru, adresa výrobcu, atď.) Často na doplnkových etiketách chýba zmienka alebo vysvetlenie, do akej kvalitatívnej skupiny je víno v krajine pôvodu zaradené.
• Vin de Table (fr.), Vino da Tavola (it.), Vino de Mesa (šp.), Tafelwein, Landwein (nom.,rak.): stolové víno. - Ide o vína s najnižšou kvalitou, ktoré sú vhodné na bežnú konzumáciu. Predávajú sa často vo väčšom balení s korunkovým uzáverom alebo uzáverom so závitom. Vína nie sú vhodné na skladovanie.
• Vin de Pays, Vin Délimité de Qualité Supérieure (fr.), Denominazione di Origine Controllata (it.), Denominación de Origen (šp.), Qualitätswein (nem., rak.): akostné víno. - Všeobecne môžme takto označené vína zaradiť do skupiny stredne kvalitných vín. Uvedené jednotlivé označenia ale nie sú medzi sebou porovnateľné. Kvalita vín kolíše v závislosti od ročníka, použitej technológie výroby príp. výrobcu. Vína tejto skupiny nás môžu nepríjemne sklamať, ale tiež veľmi príjemne prekvapiť. Kvalitnejšie vína sa môžu archivovať (do piatich rokov).
• Appellation ďOrigine Controlée (Cru Classé) (fr.), Denominazione di Origine Controllata e Garantita (it.), Denominación de Origen Calificada (šp.), Qualitätswein mit Prädikat, Prädikatswein (nom., rak.) : akostné víno s prívlastkom. - Ide o najkvalitnejšiu skupinu vín s najvyššími požiadavky zo strany zákona na kvalitu suroviny a výrobnú technológiu. Jednotlivé označenia opäť nie sú medzi sebou porovnateľné. Kvalita vín významne nekolíše. Sú vhodné na skladovanie, v niektorých prípadoch až niekoľko desiatok rokov.

Charakter zahraničných vín
Charakter vína výrazne ovplyvňuje vyzretosť pozbieraného hrozna. V južnejšie položených vinohradníckych oblastiach, vplyvom intenzívnejšieho slnečného svitu hrozno viac vyzrieva a pri modrých odrodách dochádza k vyššej tvorbe červených farbív.

V porovnaní s vínami, ktoré sa produkujú na Slovensku, Morave, v Čechách alebo Nemecku a Rakúsku, sa vína vyprodukované v južnejšie položených štátoch odlišujú v nasledovnom:

• vyššia farba, pri bielych vínach slamovo žltá až zlatožltá, pri červených vínach intenzívna granátovo červená farba
• výrazná, ťažká aróma
• vína sú v chuti plné, husté, guľaté, väčšinou s minimálnym obsahom kyselín, často zvyškovým cukrom, alkoholické.
• Po prehltnutí vína chuť zostáva dlho v ústach.

Rady pri nákupe zahraničných vín
Ak má človek základné znalosti o víne, neuprednostňuje určitú chuť vína a rád experimentuje, nemal by mať problémy s nákupom vína aj bez rady prípadného odborného personálu. Mnoho zahraničných vín má už prehľadnú doplnkovú etiketu. V opačnom prípade ale odporúčam využiť ponúkanú pomoc. Je vhodné aspoň hrubo načrtnúť svoju požiadavku (napr. farbu vína, obsah cukru, víno aromatické príp. neutrálne vo vôni, k akému jedlu chceme víno podávať, atď.) Adjustáž fľaše je veľmi dôležitá, ale nezaručuje, že v nej bude kvalitné víno. Je vhodné si dobre prečítať údaje na etiketách a sledovať kvalitatívne zaradenie vína v porovnaní s jeho cenou. Stolové víno v peknej fľaši môže byť nepoctivým obchodníkom predražené. Ak kupujete drahšie víno a vystavená fľaša nie je uložená vo vodorovnej polohe, žiadajte druhú fľašu, ktorá tak uložená je. Vyvarujete sa tak vyschnutého korku a chybného vína. Na hrdle fľaše nesmie byť porušená termokapsula.

Vypláca sa preferovať víno fľašované výrobcom alebo aspoň v štáte jeho pôvodu.

vínny tip

Biele, známkové víno akostné suché, max 12,0 % alkoholu. RETSINA je číre suché víno, zelenožltej farby, s typickou arómou píniovej živice a s ovocnými podtónmi.
Podáva sa ako sprievod k typickým gréckym pokrmom, je vhodná ako aperitív ale dá sa piť aj samostatne. Je výborná napríklad ako vínny strek (zhruba l:1 so studenou vodou bez bubliniek)
Teplota podávania: 10 °C