Rozpisovať sa ďalej o ich využiteľnosti a skvelej chuti by bolo asi zbytočné. Uvariť ich vie aj dieťa. Nič teda nebráni tomu, aby ste toto leto urobili z cestovín základ vášho jedálnička. Vyskúšajte aj druhy, ktoré obvykle nekupujete a presvedčíte sa, že aj keď pôsobia cudzokrajne, nič tajomného na ich príprave nie je.

Kde vlastne cestoviny vznikli nie je historicky doložené. Snáď ich vyvinuli Etruskovia na území dnešného Talianska, podľa receptu na koláčové cesto nakrájané na pásiky nazývané laganon (pravdepodobne predchodca dnešných lasagní). Do 15. storočia sa cestovinám hovorilo vermicelli, tj. červíky a na Sicílii maccheroni. Taliani zistili, že sa rôzne druhy cestovín hodia k rôznym omáčkam, napr. spaghetti k mäsovému ragú, fettucine k smotanovej omáčke s hubami, špirálky s názvom fusilli sú zase obľúbeným doplnkom darov mora.

Niektoré druhy ako canneloni a rigatoni sa plnia mäsom a zeleninou a sú vhodné na zapekanie v trúbe. Špeciálnu úpravu majú obľúbené cestovinové pruhy lasagne, ktoré sa prekladajú mletým mäsom a zeleninou, potierajú bešamelom a zapekajú. Menšie plnené cestoviny (tortellini a ravioli ) sa varia v osolenej vode alebo vo vývare a posypávajú parmezánom.

Taliani cestoviny nazývajú pasta. Pasta má dve kategórie - pasta asciutta zahŕňa všetky cestoviny podávané ako denné jedlá, pasta brodo sú malé druhy cestovín používané do polievok.

Názory kuchárov na to, ktoré cestoviny sa hodia k akej omáčke sa značne líšia. V jednom sa však zhodnú všetci: na uvarenie potrebujeme veľa slanej vody - ideálne 4,5 l na pol kila cestovín. Hovorí sa, že je lepšie vodu s cestovinami osoliť až ku koncu varu, nie je to však potrebné. Všeobecne sa odporúča pridať do vody pár kvapiek oleja, aby sa cestoviny nezlepili.

Základ kvalitných cestovín spočíva v presnom dodržaní dĺžky varenia - každá minúta je dôležitá. Ideálne sú skôr tvrdšie, nerozvarené cestoviny, ktoré necháme zľahka odkvapkať a potom doplníme omáčkou či ďalšou prílohou.