Každý rok sa opakovane teším na jar. Keď sa jej konečne dočkám, pripadám si ako živá mŕtvola. Sotva sa vlečiem, pripadám si malátna, stále by som len spala, a tie nálady! Hrôza! Snáď to bude na budúci rok lepšie…

Vietor sa preháňal ulicami a pohadzoval si vločky snehu. Najprv ich vrhol proti chladnej dlažbe a hneď nato ich zdvihol do výšky a šmykol nimi do steny. Mal na to právo. Bol začiatok decembra a začínala sa zima. K zime sneh a vietor patrí. Ľudia sa pripravovali na vianočné sviatky, ulice boli temné, hoci nebolo ešte ani osem hodín. Všetci boli ukrytí v teple svojich domovov alebo nakupovali vo vyhriatych nákupných centrách. Vietor sa tak mohol nerušene preháňať po meste, hrať sa so snehom a robiť neplechu.

Ako sa vám žije s novoročným predsavzatím za krkom? Ako ste sa s ním popasovali? Alebo ste si snáď zo strachu z posmechu kamarátov žiadne predsavzatie nedali?